O tanci

História

Brušný tanec predstavuje jednu z najstarších foriem tanca. Jeho korene siahajú až ku kultúram Orientu, Indie a Blízkeho východu. Hoci ho dnes mnohí považujú za akýsi zvodný tanec určený pre potešenie mužov, pravdou ostáva, že v minulosti sa mohli muži zúčastniť predstavenia tohto jedinečného umenia, len ak im to ženy dovolili. Pôvodne bol totiž brušný tanec predvádzaný ženami výlučne pre ženskú časť komunity a tvoril súčasť starobylých rituálov plodnosti a uctievania bohýň.

Arabské pomenovanie pre brušný tanec je raqs sharqi, čo možno doslovne preložiť ako tanec z Východu, ktorý sa tancoval hlavne počas rodinných a spoločenských osláv. Tancujú ho muži aj ženy rôznej vekovej kategórie v spoločnosti rovnakého pohlavia. Niekde sa môžeme stretnúť aj s pojmom danse Orientale. Jestvuje mnoho teórií o tom, prečo je na Západe známy práve ako brušný tanec. Nápadná je podobnosť anglického výrazu pre brušný tanec „bellydance“ s arabským výrazom beledi, označujúcim „tanec ľudí“, avšak omnoho pravdepodobnejšia je teória, že toto pomenovanie vzniklo z francúzskeho „danse du ventre“, alebo „tanec brucha“, pretože sa im na prvý pohľad zdalo, že tanečnica hýbe prevažne bruchom.

Keďže brušný tanec je súčasťou mnohých kultúr, je veľmi ťažké presne vymedziť jeho pôvod. Fascinujúca je práve jeho spojitosť s rituálmi plodnosti, ktoré sa praktizovali v dobe kamennej. Mnohé starobylé artefakty, znázorňujúce ženy ako božstvá, viedli archeológov k domnienke, že práve ženy zastávali v dobe kamennej dominantné postavenie a spoločnosť voči nim prechovávala posvätnú úctu. Počas náboženských obradov zvykli ženy spoločne tancovať, aby si takto uctili Matku Zem. Tanec bol prejavom úcty k bohyni a oslavou pôrodu dieťaťa. Ženy z kmeňa obklopili budúcu matku pripravujúcu sa na pôrod a pomáhali jej tancom. Rodiaca žena prebrala od tancujúcich vlnivé brušné pohyby a pohybovala sa v súlade so sťahovaním maternice, čim zmierňovala prípadné bolesti a uľahčovala pôrod.

Žena v praveku bola uctievaná ako bohyňa matka, ktorej brucho sa pokladalo za kalich života. Tanec, ako časť kultu Matky bohyne, bol schopný nadviazať spojenie medzi fyzickým a symbolickým svetom. Vlnivé a krúžiace pohyby panvy a brucha boli dôležitou časťou obradov, veď ženské lono je prameňom života, zábezpekou kontinuity života. V tom čase bola úcta matky, ženy prirodzená. Aj rodokmeň sa určoval podľa ženskej vetvy. Obrady robili taktiež ženy a aj božstvá boli ženy.

Brušný tanec v Európe a Zámorí

V Európe sa orientálny tanec spopularizoval hlavne v 18. A 19. Storočí v období romantizmu, keď umelci opisovali svoje predstavy o živote v háreme počas Osmanskej ríše.

Prvé predstavenie brušného tanca v podobe, akej ho dnes poznáme, bolo zrejme uvedené v roku 1893 na svetovej výstave World´s Columbia Exposition v Chicagu. Vystúpili tu tanečníci z Egyptského divadla a z viacerých blízkovýchodných a severoafrických krajín, vrátane Sýrie, Turecka a Alžírska. Prudké pohyby bokmi pri tanci a fakt, že tanečnice vystupovali bez korzetov, šokovalo a zároveň zaujalo verejnosť vo vtedajšej viktoriánskej spoločnosti. Na predstavení zožala najväčší úspech sýrska tanečnica Fatima (pôvodným menom Farida Mazhar Spyropoulos), prezývaná aj „Little Egypt“, ktorá stiahla na seba najväčšiu pozornosť a zaslúžila sa o spopularizovanie tohto tanca. Táto teória je len jednou z viacerých, ale pravdou je, že po tejto výstave sa záujem o orientálny tanec rapídne zvýšil a na západe začalo vystupovať stále viac sporoodetých orientálnych tanečníc a množstvo imitátorov. Veľa žien zo západnej Európy sa učilo a napodobňovalo tento tanec pochádzajúci z krajín Blízkeho východu. Orientálny tanec sa dostal do kabaretov, zábavných podnikov, karnevalov a dokonca i na filmové plátno. Aj vďaka tomu došlo ku kultúrnemu nedorozumeniu ohľadom podstaty orientálneho tanca v západnej spoločnosti, ktorá ho považovala za tanec s čisto erotickým kontextom. Nedá sa zaprieť jeho erotické podfarbenie, veď žena je v každej okolnosti ženou a muž mužom, ale nie je to určujúce pre tento tanec.

Dnes je orientálny tanec populárnejší než kedykoľvek predtým. Ženy si začínajú uvedomovať pozitívny vplyv na zdravie a fyzickú kondíciu, ktorý nadobúdajú pri tanečných pohyboch ako aj krúživých, hojdavých a jemných pohyboch rôznych častí tela. Tak ako v minulosti, aj dnes tento tanec vedie ženu k oslave svojej vnútornej krásy a nesie dávne posolstvo ako prameň ženskej sily.

Štýly

Pojem brušný tanec mylne redukuje mnohotvárnosť a rôznorodosť tohto tanca a umenia tanečnice na brucho, boky a zadok. Rovnako, ako pri ostatných formách tancov, sa samozrejme hýbu aj ruky, nohy, ramená a hlava. Pri tanci je však veľmi významná osobnosť tanečnice, ktorá sa v tanci odráža. Dôležitý je aj výraz a mimika, ktorá tancu dodáva sviežosť a energiu a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Existuje niekoľko štýlov orientálneho tanca. Tieto štýly sa líšia hudbou, na ktorú sa tancuje, kostýmami i jednotlivými tanečnými prvkami. Sú rozdielne aj v rámci jednej krajiny a súvisia s mentalitou národa, so sociálnym postavením a tiež s históriu jednotlivých oblastí. Medzi najznámejšie štýly patria: Baladi Baladi, beledi alebo tiež beladi je zemitý tanec v 4/4 rytme. Rytmus, hudba aj štýl tanca je podobný saidi. Beledy však nie je živý a hravý ako saidy a netanceje sa s palicou, ale tanečnica sa pri ňom sústreďuje na vlastné pocity a prežívanie. Je to tanec, ktorý nie je primárne určený pre show. Charakteristickým kostýmom pre baladi sú šaty vyrobené z prírodných materiálov. Pre vystúpenie a show sa používajú lesklé a trblietavé materiály.

Saidi
Pomerne známy štýl saidy má korene v juhovýchodnej časti Egyptu v oblasti Saidi. Ide o tanec veľmi živý a hravý v 4/4 rytme. Často sa používajú rôzne poskoky, čo len potvrdzuje zemitosť tohto štýlu. Charakteristickou rekvizitou pre tento tanec je jedna alebo dve paličky. Tie sa pôvodne vyrábali z bambusu. Môžeme rozlišovať dva druhy saidi: raks assaya a tahtib. Tahtib je mužský tanec, kde dvaja muži napodobňujú umenie boja so zbraňami. Raks assaya môžu tancovať muži aj ženy. Tanečnice majú paličky na jednom konci zahnuté, aby sa im lepšie držali. S paličkou sa predvádzajú rôzne náročné prvky, napríklad točenie v ruke, udržanie paličky na hlave, v oblasti drieku atď. Forma saidi tancovaná ženami je oveľa jemnejšia a hravejšia ako mužská. Tanečnica čiastočne imituje tahtib. Ide tu o ľahké búchanie o zem. Okrem šiat si tanečnice viažu šatku okolo bokov alebo na hlavu. Tancuje sa na boso.

Khaleegy
Hudobný a tanečný štýl khaleegy pochádza z Perzského zálivu. Používa 2/4 rytmus označovaný ako saudi. Pozor nie je to saidi. Khaleegy je pomerne rýchly skupinový tanec, krorý sa tancuje výhradne ženami pre ženy. Niekedy sa môžete stretnuť s názvom tanec vlasov, pretože práve vlasy hrajú u tohto štýlu veľkú úlohu. Tanečnica ich má rozpustené a pri tanci s nimi pohadzuje veľkými oblúkmi zo strany na stranu, opisuje krúžky alebo osmičky.

Egyptský raqs sharqi
Pre dávne Egypťanky bol tanec základnou súčasťou ich kultúry. Hudbe a tancu sa venovali ľudia všetkých vrstiev. Pre hudbu a tanec boli školené niektoré ženy z háremu, vznešené na verejnosti nikdy netancovali. Podobne to bolo aj v ostatných zemiach blízkeho východu – čím bolo žena vznešenejšia, čim vyššie postavenie mala, tým menej tancovala. I dnes je v Egypte tradíciou pozývať ku svadobnému obradu brušnú tanečnicu. To, čo dnes chápeme pod egyptským tancom, pochádza z dvadsiatych rokov 20. storočia z Káhiry. Tento dnes najčastejší štýl orientálneho brušného tanca nazývame raqs sharqi – tanec orientu, alebo tiež kabaretný štýl. V tomto tanečnom štýle sa tanečnica snaží splynúť s hudbou a pohybom aj mimikou vyjadriť emócie svoje i hudby. Pohybové variácie sú pomerne jednoduché. Za skoro jedno storočie sa tanec vyvinul do dnešnej podoby. Pribudli predovšetkým baletné pózy, ktoré do tanca priniesol Mahmoud Reda. Väčšinou tanečnica príde na scénu so závojom, ktorý po krátkej dobe odhodí. Hudbe pre raqs sharqi dominujú predovšetkým bubny, za ich zvuku môže tancovať tanečnica tzv. drum sólo. Pri ňom sa kladie dôraz na akcenty, shimmy a mimiku. Táto časť máva u publika najväčší ohlas. Vystúpenie raqs sharqi býva oproti iným štýlom pomerne dlhé. Niekedy má skladba až 30 minút.

Tribal Fusion
Tribal fusion, je relatívne mladý tanečný štýl, ktorý vychádza zo štýlu tribal dance (kmeňový tanec). Pôvodne tribal tanec pochádza zo západného pobrežia USA a tancuje sa v skupinách väčšinou na základne improvizácie. Tanečnice nosia turecké nohavice pod širokou sukňou, turbany a honosné šperky, ktoré majú vo vlasoch, na tele na oblečení. Tento druh tanca je v porovnaní s klasickým orientálnym tancom veľmi uzemnený, sústredený a tancovaný zložitými pohybmi. Každá skupina tanečníc (kmeň) má svoj štýl kostýmov, predovšetkým sú veľmi výrazné ako aj líčenie tanečníc. Pleť je svetlá, oči a ústa sú tmavé. Špecifické je aj tetovanie na tele a má svoj význam. Hudba pre tribal sa nemusí líšiť od orientálnej. Sú ale skupiny, ktoré sa na tribal špecializujú. Používajú nemenný rytmus a jednoduchú melódiu, aby bol u tanečnici priestor na improvizáciu. Niekedy sa používa africká, austrálska, keltská alebo stredoveká hudba.

Tanec z Bollywoodu.
Spojením dvoch slov Bombay a Hollywood vzniklo slovo Bollywood. Ide o továreň na sny v srdci Indii. Každý rok India vyprodukuje približne 900 celovečerných filmov. Tvorcovia a tanečné choreografie zhromažďujú tanečné prvky zo všetkých dostupných kultúr. Cieľom je pohltiť diváka nádherou tanečných scén, pretože najtypickejšou súčasťou bollywoodských filmov je tanec a hudba. Bollywoodsky tanec zahrňuje starodávnu indickú tanečnú tradíciu a moderné svetové trendy. Tanec Bollywood je nápaditý, zmyslový, hravý, plný vášne a emócií. Nápadité choreografie sú odvážne a nezabudnuteľné. Oblečenie pre tento druh tanca je rozmanitý ako samotný tanec. Môže sa použiť všetko, čo je lesklé a hlavne musí hýriť farbami, aby kostým diváka upútal. Môže to byť tradičné indické sárí alebo len polosári kombinované so sukňou alebo s nohavicami.

Ďalšie štýly, ktoré by Vás mohli inšpirovať sú turecký orientálny tanec nazývaný rakkase, tiež perzský orientálny tanec, ale aj ďalšie folklórne orientálne tance – nubijský tanec, iskandarani, ghawazy a mnoho iných.

Terapeutické účinky

* Tancom sa uvoľnia bloky, napätie, tenzie a kŕče svalstva. Zmiernia sa bolesti chrbtice, posilní sa svalstvo chrbta, zlepší sa pohyblivosť kĺbov.

* Telo sa napriami, zlepší sa jeho držanie a tým aj celá postava. Môžu sa vylepšiť i vady ako predsunutá brada, zhrbený chrbát, prehnuté bedrá

* Tancovaním prvkov ktoré pracujú s hornou časťou tela dosiahneme spevnenie svalstva rúk, prsného svalstva a celej hornej časti

* Vlnivými a krúživými pohybmi získame štíhly pás, oblé boky a pevný zadok

* Normalizuje sa trávenie, upravia sa zažívacie problémy

* Zlepší sa krvný obeh, prekrví sa celé telo

* Zmiernia sa alebo úplne zmiznú menštruačné aj klimakterické ťažkosti.

* Odstráni sa napätie v panvovej oblasti, čo prispieva k liečbe neplodnosti

* Krúživé pohyby priaznivo vplývajú na plod, takže tento tanec je vhodný pre tehuľky.

* Tancovaním počas pôrodu v prvej pôrodnej dobe, lepšie prekonáme pôrodné bolesti

* Orientálny tanec pozitívne ovplyvňuje nielen telo ale aj dušu.

* Pomôže nám psychicky pookriať v dnešnej uponáhľanej dobe

* Zvýrazní a vráti nám ženskosť

* Naučíme sa pracovať so svojou energiou, ktorá nám umožní objaviť v sebe svoju ženskosť, krásu a sebavedomie. Môžeme tak zmeniť vzťah k sebe samým, ale aj k druhým ľuďom

Zdroj: Balla Tünde: Brušný tanec, Dolphina : Bellydance, www.ibssk.sk Zdroj: Inštitút Blízkovýchodných Štúdii, www.ibssk.sk